ASTROMETRIC v1.0 — Multispektrálny simulátor
Fyzikálne javy: Veľkosti objektov · Planétová sústava · Rezonancia dráh · Exoplanéta · Tranzitná fotometria · Životný cyklus hviezdy · Vlastnosti hviezdy · 3D hviezda · Spektrum & Zeeman · Paralaxa · Vzdialenosť · Absorpcia a prach · RR Lyrae · Tully-Fisher · Faber-Jackson · Červený posun · Dilatácia času · Čerenkovovo žiarenie · Gravitačná šošovka · Kompaktné objekty · Magnetar/röntg. pulsar · Akrečný disk · Gravitačné vlny · Pulsar Timing · Disperzná miera (DM) · Fast Radio Burst · Viac-hviezdny systém a problém N telies · Zrážky galaxií · CMB · CMB Power Spectrum · Friedmannove modely · Kozmologická reionizácia
© Marek Bujko — MIT License
Zdroje: Gaia DR3 ·
CTA ·
Cardelli 1989 ·
Perlmutter 1999 ·
NIST ASD ·
VALD3 ·
Kurucz 1993 ·
NANOGrav ·
LIGO/Virgo ·
IAU Units ·
NASA Exoplanet Archive ·
Planck 2018 ·
Tully & Fisher 1977 ·
Faber & Jackson 1976 ·
JWST ·
ATNF Pulsar Cat. ·
Shakura & Sunyaev 1973 ·
Lorimer et al. 2007 ·
Duncan & Thompson 1992 ·
Mandel & Agol 2002
📊 Prehľad
▼
⭐ Hviezdy
▼
🌟 Hviezdne systémy
▼
🪐 Sústavy
▼
📏 Vzdialenosti
▼
⚡ Relativita & žiarenie
▼
⚫ Kompaktné objekty
▼
📡 Rádiová astronómia
▼
🌌 Kozmológia
▼
🚀 Kozmické misie
▼
Artemis II — prvý posádkový let okolo Mesiaca od roku 1972 NASA / ESA / CSA · 2026 · živé
Nastavenia objektu
—
4.8
Vzdialenostový modul μ = m − M = 5·log₁₀(d/10 pc). Priamy vzťah medzi zdanlivou a absolútnou magnitúdou. Pogson 1856
Fyzikálne vlastnosti hviezdy Gaia / PARSEC / HR diagram
5778 K
1 R☉
4.6 Gyr
0.00
100 mas/yr
2 km/s
HR diagram: teplota a žiarivý výkon určujú typ hviezdy. Stefan-Boltzmannov zákon: L = 4πR²σT⁴. Spektrálny typ závisí od T: O > 30 000 K, B 10–30 kK, A 7,5–10 kK, F 6–7,5 kK, G 5,2–6 kK, K 3,7–5,2 kK, M < 3,7 kK. Metalicita [Fe/H] = 0 znamená slnečné zloženie. → Gaia DR3
Čerenkovovo žiarenie CTA / HESS / MAGIC
30%
20%
42°
1.03
Čerenkovov uhol cos(θ) = 1/(n·β), kde β = v/c. Minimálna (prahová) rýchlosť: vmin = c/n. V medzihviezdnom prostredí n ≈ 1.0003, prah βmin ≈ 0.9997. Observatóriá HESS a MAGIC detegujú sekundárne Čerenkovovo atmosferické žiarenie zo spŕšok častíc pri energiách > 100 GeV. → HESS
Červený posun Hubble / Gaia / SDSS
0%
z=0.000
0%
Celkový z = z_Doppler + z_cosmo + z_grav. Gravitačný červený posun potvrdil experiment Pound–Rebka (1959), GPS ho koriguje každodenne. Hubblov zákon (pre malé z): d = cz/H₀ (H₀ ≈ 70 km/s/Mpc); pri veľkých z treba kozmologické integrovanie. → Perlmutter 1999
🌀 Tully-Fisherov vzťah — vzdialenosť špirálovej galaxie Tully & Fisher 1977 / Gaia / SDSS
220 km/s
12.0 mag
0.30 mag
60°
Tully-Fisherov vzťah (1977): M_I = a · log₁₀(2·V_max) + b. Špirálovité galaxie s vyššou rotačnou rýchlosťou sú jasnejšie — priamy dôsledok viriálneho teorému (hmotnosť ∝ V²·R, svietivosť ∝ hmotnosť). Kalibrovaný cez cefeidové premenné (HST Key Project). Dosah: ~100 Mpc (±15–20 %).
Korekcia na sklon: V_obs = V_max · sin(i). Absorpcia v pásme I je nižšia ako vo V (A_I ≈ 0,6·A_V).
Tully & Fisher 1977, A&A 54, 661
→ Tully & Fisher 1977
🔵 Faber-Jacksonov vzťah — vzdialenosť eliptickej galaxie Faber & Jackson 1976 / SDSS / 6dFGS
200 km/s
13.0 mag
0.20 mag
10 arcsec
Faber-Jacksonov vzťah (1976): L ∝ σ⁴ — jasnejšie eliptické galaxie majú vyššiu vnútornú disperziu rýchlostí hviezd. Analógia k Tully-Fisherovi pre špirálovité galaxie — oba sú dôsledkom viriálneho teorému.
Fundamentálna rovina (FP): log R_e = a·log σ + b·⟨μ⟩_e + c — presnejšia 3D relácia (rozptyl ~15 % vs. ~25 % pre FJ). D_n–σ: priemer D_n, kde povrchový jas = prahová hodnota.
Dosah: ~300 Mpc. Kalibrovaný cez SBF (Surface Brightness Fluctuations) a TRGB.
Faber & Jackson 1976, ApJ 204, 668 · Djorgovski & Davis 1987 · 6dFGS 2014
→ Faber & Jackson 1976
⭐ RR Lyrae — štandardné sviečky pre guľové hviezdokopy Catelan & Smith 2015 / Gaia DR3 / OGLE
12.0 h
[Fe/H]=−1.5
15.0 mag
E(B-V)=0.02
RR Lyrae: pulzujúce premenné hviezdy horizontálnej vetvy, LANG==='en'?'Population II (old, metal-poor)':'Populácia II (staré, kovovo chudobné)'. Perióda 0,2–1,0 dňa. Absolútna magnitúda M_V ≈ 0,6 mag (±0,1) — takmer konštantná → ideálne štandardné sviečky.
Výhody oproti cefeidám: ⟨M_V⟩ nezávisí silne od periódy; sú staré → trasujú Populáciu II; nachádzajú sa v guľových hviezdokopách, hale a trpasličích galaxiách (kde cefeidy chýbajú). Nevýhoda: kratší dosah (~200 kpc vo viditeľnom, ~400 kpc v IR).
Bailey diagram (P–A): amplitúda vs. log P rozlišuje typy RRab/RRc. Gaia DR3 katalogizoval > 270 000 RR Lyrae.
Catelan & Smith 2015 · Clementini et al. 2023 (Gaia DR3) · OGLE-IV
→ Gaia Archive
Gravitačná šošovka HST / Euclid / Eddington 1919
0 M☉
50 AU
50%
Einsteinov polomer θ_E = √(4GM·D_ls / (c²·D_l·D_s)), kde D_l, D_s, D_ls sú uhlové priemery vzdialeností šošovky, zdroja a šošovka–zdroj. Zosilnenie A = (u² + 2) / (u·√(u² + 4)), u = b/θ_E. HST denne objavuje nové šošovkované objekty — katalóg CASTLES obsahuje 100+ systémov. → CASTLES
Absorpcia a prach Cardelli 1989 / IRAS / Spitzer
0.10
0.05
3.1
550 nm
Cardelliho zákon: A(λ)/A_V ≈ (550 nm/λ)^1.61 (pre optické pásmo; UV má strmší priebeh). A_V = R_V · E(B−V). V galaktickom strede môže A_V dosahovať až 30 mag. Každá fotometrická štúdia musí aplikovať túto korekciu. → Cardelli 1989
Trigonometrická paralaxa Gaia DR3 2022
2 AU
24 μas
10%
Paralaxa p [arcsec] = 1/d [pc]. Gaia DR3 (2022): ~1,5 miliardy hviezd, presnosť 20–30 μas, dosah ~40 kpc s 10 % chybou. → Gaia DR3
Gravitačná a pohybová dilatácia času — propagácia do všetkých efektov Schwarzschild / GPS / VLT GRAVITY
1 M☉
1000×r_s
0%c
Gravitačná dilatácia: τ_grav = √(1 − r_s/r) (Schwarzschildova metrika). SR dilatácia: τ_SR = √(1 − v²/c²) (špeciálna relativita).
Celková τ = τ_grav · τ_SR ovplyvňuje: červený posun (z_grav), zdanlivý jas (L_obs = L·τ²), paralaxa (p·τ_SR), aberácia, Čerenkovov posun, svetelný čas oproti vlastnému času zdroja.
GPS: korekcia ~38 μs/deň. Hviezda S2 pri Sgr A* (v = 7 650 km/s) → merateľná dilatácia, VLT/GRAVITY 2019.
→ ESO/GRAVITY 2019
Planéty slnečnej sústavy a atmosférická refrakcia Cassini / ALMA / Voyager
1 bar
21%
45°
288 K
10×
Atmosferická refrakcia zakrivuje zdanlivú polohu hviezd — pri zenitovom uhle 45° je typická korekcia ~1 arcmin. Cassiného vzorec: R ≈ (n − 1)·tan(z). Kliknite na planétu pre zobrazenie detailov. → PDS Atmospheres
Zrážky galaxií HST / Illustris TNG / SDSS
120 km/s
100×10⁹M☉
50 kpc
pre-collision
Zrážky galaxií perturbujú vlastné pohyby hviezd (proper motion), menia sa červené posuny v okrajových oblastiach a prílivové chvosty skreslujú fotometrické merania. Simulácie Illustris TNG ukazujú, že meranie vzdialenosti cez supernovy Ia môže byť v interagujúcich galaxiách skreslené o 5–15 % kvôli zvýšenej tvorbe hviezd a prachu. Mliečna cesta a M31 sa priblížia za ~4,5 mld. rokov (súčasná rýchlosť ~120 km/s). → IllustrisTNG
Kompaktné vesmírne objekty LIGO / EHT / XMM-Newton
10 M☉
0%
10¹² G
0% Edd.
Kompaktné objekty sú pozostatky hmotných hviezd. Neutrónové hviezdy (1,2–2,1 M☉, r ≈ 10 km) majú hustotu ~10¹⁷ kg/m³. Magnetar SGR 1806-20 má pole ~10¹⁵ G. Schwarzschildov polomer: r_s = 2GM/c². EHT zobrazil M87* (6,5×10⁹ M☉) v roku 2019 a Sgr A* v roku 2022. → EHT
Porovnanie veľkostí — od najmenších po najväčšie
40%
Najmenší — neutrónová hviezda: polomer ~10 km (menší ako veľké mesto). Najväčší — Stephenson 2-18: ~2 150 R☉, pri centre slnečnej sústavy by siahala za dráhu Saturna. Čierna diera TON 618: 66×10⁹ M☉, r_s ≈ 130 mld. km. → Stephenson 2-18
Životný cyklus hviezd — HR diagram a evolúcia PARSEC / MIST / Choi 2016
Vyberte hviezdu a nastavte vek, aby ste videli jej polohu na HR diagrame a predpokladaný koniec života.
Gravitačné vlny — LIGO/Virgo/KAGRA GW150914 / GW170817 / LVK
30 M☉
25 M☉
410 Mpc
80%
GW150914 (2015): prvý priamy dôkaz gravitačných vĺn — splývanie dvoch čiernych dier (36 + 29 M☉) vo vzdialenosti ~410 Mpc. Nameraná amplitúda h ~ 10⁻²¹. → LIGO
Tranzit exoplanéty — fotometrická detekcia Kepler / TESS / JWST
10 R⊕
10 R☉
3 dni
88°
Tranzitná fotometria: pokles jasu Δf = (R_p/R_s)². Kepler potvrdil > 2 600 exoplanét touto metódou. JWST skúma atmosféry počas tranzitu (transmisná spektroskopia). → NASA Exoplanet Archive
📉 Tranzitná fotometria — svetelná krivka s limbovým stmavením Mandel & Agol 2002 / Kepler / TESS / JWST
11 R⊕
1.0 R☉
0.05 AU
87.0°
e=0.00
ω=90°
u₁=0.40
u₂=0.26
50 ppm
Tranzitná fotometria: pokles relatívneho toku Δf = (R_p/R_s)² upravený limbovým stmavením.
Limbové stmavenie (kvadratický zákon): I(μ)/I(1) = 1 − u₁(1 − μ) − u₂(1 − μ)², kde μ = cos(θ) = √(1 − r²). Pre Slnko u₁ ≈ 0,40, u₂ ≈ 0,26 (Claret 2011). Stmavenie je najsilnejšie na okraji disku → tranzit uprostred je hlbší ako na okraji.
Impact parameter b = (a/R_s)·cos(i). Trvanie tranzitu T₁₄ ≈ (P/π)·arcsin[R_s/a·√((1+k)² − b²)], kde k = R_p/R_s.
Model Mandel & Agol (2002) — presný analytický model s kvadratickým limbovým stmavením.
Mandel & Agol 2002, ApJL 580, L171 · Claret 2011, A&A 529 · Kepler / TESS
→ NASA Exoplanet Archive
3D rotujúca hviezda — interaktívna vizualizácia 3D canvas projekcia
30%
23°
5
40%
3D projekcia hviezdy s granulami, škvrnami a magnetickými siločiarami. Myšou možno otáčať (klik + ťahanie). Fyzika: diferenciálna rotácia — rovníkové oblasti sa točia rýchlejšie ako polárne (Slnko: 25 dní na rovníku vs. 35 dní na póle).
🌡 CMB Teplotná mapa — Gaussian random field, reliktné žiarenie Planck 2018 / WMAP
ℓ=4
100 μK
z=1100
5 μK
42
CMB (Cosmic Microwave Background): reliktné žiarenie z doby rekombinácie (z ≈ 1100, ~380 000 rokov po Veľkom tresku). T₀ = 2,725 K, fluktuácie ±100 μK (ΔT/T ≈ 3,7×10⁻⁵). Gaussovské náhodné pole je opísané sférickými harmonikami Y_ℓm. Mód ℓ zodpovedá uhlovej škále θ ≈ 180°/ℓ. Planck satelit (ESA 2009–2013): citlivosť < 2 μK, ~50 miliónov pixelov. Planck Collab. 2018, A&A 641, A1
→ ESA Planck
📈 CMB Výkonové spektrum — C_ℓ vs ℓ (akustické píky) Planck 2018 / CLASS / CAMB
Ω_b h²=0.0220
Ω_c h²=0.120
H₀=67 km/s/Mpc
n_s=0.965
τ=0.054
A_s=2.1×10⁻⁹
CMB výkonové spektrum D_ℓ = ℓ(ℓ+1)C_ℓ/(2π) [μK²] zobrazuje rozloženie teplotných fluktuácií podľa uhlovej škály.
1. akustický pík (ℓ ≈ 220, θ ≈ 1°) zodpovedá horizontu zvuku pri rekombinácii — základný tón stojatej vlny v baryón-fotónovej plazme.
2. pík (ℓ ≈ 540) a 3. pík (ℓ ≈ 810) sú harmonické — ich pomer určuje Ω_b (baryóny tlmia párne píky).
Útlm pri vysokom ℓ (Silkov útlm) — difúzia fotónov vyhladzuje fluktuácie pod škálou ~6 Mpc.
Planck Collab. 2018, A&A 641, A5
→ Planck Publications
🌀 Friedmannove modely — a(t) škálový faktor a osud vesmíru Friedmann 1922 / Planck 2018
Ω_Λ=0.69
Ω_m=0.31
Ω_r≈0
H₀=67
Friedmannova rovnica: (ȧ/a)² = H₀²[Ω_r·a⁻⁴ + Ω_m·a⁻³ + Ω_k·a⁻² + Ω_Λ]. Škálový faktor a(t) popisuje expanziu vesmíru — dnes a = 1 (t ≈ 13,8 Gyr).
Osud vesmíru: Ω_total > 1 → Veľký kolaps (Big Crunch); Ω_total = 1 → plochý vesmír; dominancia Ω_Λ → zrýchlená expanzia (Big Rip pri fantómovej energii w < −1).
Planck 2018: Ω_Λ ≈ 0,685, Ω_m ≈ 0,315, Ω_total ≈ 1,000 (plochý vesmír). Friedmann 1922, ZfP 10 · Planck 2018 A&A 641, A6
→ Planck 2018
💫 Kozmologická reionizácia — Epoch of Reionization (EoR) Gunn-Peterson 1965 / JWST 2022
z=15
z=6
ξ=40
f_esc=20%
Epoch of Reionization (EoR): po rekombinácii (z ≈ 1100) bol vesmír neutrálny (tzv. „temné veky"). Prvé hviezdy a galaxie (z ≈ 20–6) ionizovali medzihviezdny vodík UV žiarením — Gunn-Petersonov žlab (absorpcia Ly-α) v spektrách kvazorov dokazuje, že reionizácia skončila pri z ≈ 6.
JWST objavuje prvé galaxie pri z > 12 — dôkaz, že ionizácia začala skoro. Optická hĺbka reionizácie τ_e = ∫σ_T·n_e·dl — Planck meria τ_e ≈ 0,054.
Bubble overlap: ionizované bubliny okolo prvých zdrojov sa postupne spájali. Gunn & Peterson 1965, ApJ 142 · Planck 2020, A&A 641, A5 · JWST 2022
→ JWST
🌟 Viac-hviezdny systém — orbitálna dynamika, svetelná krivka & Problém N telies Kepler / TESS / Gaia DR3 / Poincaré 1892
🥚 Easter egg — Problém troch telies: Vyberte Trojhviezdny systém a nastavte podobné hmotnosti (chaos!). Poincaré (1892) dokázal, že pre N≥3 neexistuje analytické riešenie — systém je chaotický. Výnimky: Lagrangeov rovnostranný trojuholník (L4/L5), Eulerova kolineárna konfigurácia. JWST skúma trojhviezdne systémy v reálnom vesmíre.
10 M☉
5 M☉
7 M☉
1.0 AU
e=0.00
60°
Viac-hviezdne systémy tvoria väčšinu hviezd v Galaxii (~50–70 % v dvojiciach, ~10 % v trojiciach a viacerých). Orbitálna mechanika: T² = 4π²a³/(G·M_tot) (3. Keplerův zákon).
Problém troch telies (Poincaré 1892): pre N ≥ 3 gravitačne viazaných telies neexistuje všeobecné analytické riešenie — pohyb je chaotický a citlivý na počiatočné podmienky. Stabilné výnimky: Lagrangeove body L4/L5 (trójsky typ), Eulerova kolineárna konfigurácia.
Zakrývajúce sa (EB): svetelná krivka vykazuje primárne a sekundárne minimá. Röntgenové: kompaktný objekt akretuje hmotu → Cyg X-1. Gaia DR3 katalogizoval >800 000 dvojhviezd a stovky trojitých systémov.
Poincaré 1892 · Eggleton 2006 · Gaia DR3 · TESS EB catalog · Tokovinin 2014 (MSC catalog)
→ Gaia DR3
🧲 Magnetar & röntgenový pulsar — extrémna fyzika neutrónovej hviezdy XMM-Newton / Chandra / NICER
7.0 s
5.0×10⁻⁹
10¹⁵·⁰ G
log L=4.5
Magnetar: neutrónová hviezda s extrémnym magnetickým poľom B ~ 10¹³–10¹⁵ G. Energia pochádza z rozpadu magnetického poľa, nie z rotácie → röntgenové záblesky (SGR – Soft Gamma Repeater) a anomálne röntgenové pulsary (AXP). SGR 1806-20: B ≈ 2×10¹⁵ G, P = 7,6 s.
P–Ṗ diagram: základ pulzarovej fyziky — os P vs. Ṗ zobrazuje stárnutie pulsarov, „pohrebisko" (graveyard) a milisekundové pulsary obnovené (zrecyklované) akreáciou v dvojhviezdach.
Charakteristický vek: τ_c = P/(2Ṗ). Spin-down žiarivý výkon: Ė = 4π²IṖ/P³.
Duncan & Thompson 1992 · McGill SGR/AXP catalog · ATNF Pulsar catalog
→ ATNF Catalog
🌀 Akrečný disk — Shakura-Sunyaev model, teplota a žiarenie Shakura & Sunyaev 1973 / XMM-Newton / HST
10 M☉
10% Edd.
spin a*=0.00
α=0.10
1000 r_s
Shakura-Sunyaev model (1973): α-viskózny tenký disk v hydrostatickej rovnováhe. Teplotný profil: T(r) ∝ r⁻³/⁴ · (1 − √(r_in/r))^¼. Maximálna teplota nastáva pri r ≈ 1,36·r_ISCO.
Multicolor blackbody: integrovaný tok F_ν = ∫B_ν(T(r)) · 2πr dr → charakteristická forma „power-law + cutoff" (pozorovateľná v röntgenových binárach).
ADAF (advection-dominated accretion flow): horúca, riedka plazma pri nízkom Ṁ (napr. Sgr A* v kľude). Slim disk: pri super-Eddingtonovej akreácii (napr. ULX zdroje).
Shakura & Sunyaev 1973, A&A 24 · Frank, King & Raine 2002
→ XMM-Newton
🔁 Rezonancia dráh — Mean-motion resonances a Kirkwoodove medzery Laplace 1799 / Kepler / TRAPPIST-1
1.0 M☉
0.10 AU
e=0.00
e=0.00
Mean-motion rezonancia (MMR): dráhy planét, ktorých periódy sú v pomere malých celých čísel (p:q). Rezonančný uhol φ = p·λ₂ − q·λ₁ − (p−q)·ω libruje (osciluje) namiesto obehu → gravitačná väzba.
Laplaceova rezonancia Io : Europa : Ganymed = 1 : 2 : 4 — jedna z najznámejších v sústave (2nIo − 3nEuropa + nGanymed = 0).
Kirkwoodove medzery: oblasti v páse asteroidov prázdne vďaka rezonanciám s Jupiterom (3:1 pri 2,5 AU, 5:2 pri 2,82 AU…).
TRAPPIST-1: 7 planét v rezonančnom reťazci — najdlhší známy príklad v exoplanétovej sústave.
Laplace 1799 · Murray & Dermott 1999 · Luger et al. 2017 (TRAPPIST-1)
→ TRAPPIST-1
📶 Disperzná miera pulzara (DM) — frekvenčné oneskorenie cez ISM Lorimer & Kramer 2004 / NE2001 / YMW16
200 pc/cm³
50 pc/cm³
30 pc/cm³
50 pc/cm³
1500 MHz
400 MHz
10 ms
Disperzná miera DM = ∫n_e·dl [pc/cm³] meria stĺpec elektrónov na dráhe signálu.
Frekvenčné oneskorenie: Δt = K·DM·(f₁⁻² − f₂⁻²), kde K = 4148,8 MHz²·pc⁻¹·cm³·ms.
Zložky: DM = DMMW (disk) + DMhalo + DMIGM + DMhost·(1+z)⁻¹.
Macquartov vzťah: DMIGM ≈ 900·z [pc/cm³] pre z < 3 (Macquart et al. 2020, Nature 581).
Modely hustoty elektrónov v ISM: NE2001 (Cordes & Lazio 2002) a YMW16 (Yao, Manchester & Wang 2017) — odchýlky < 20 % pre väčšinu smerov.
Lorimer & Kramer 2004 · Macquart et al. 2020, Nature 581
→ ATNF Pulsar Catalogue
📡 Pulsar Timing Array — reziduály načasovania NANOGrav 2023 / IPTA / EPTA
10⁻¹⁵
30 pc/cm³
0 mas/yr
5 ms
15 yr
0.5 μs
Pulsar Timing Arrays (PTA): milisekundové pulsary (MSP) fungujú ako kozmické hodiny s presnosťou ~100 ns. Korelácia reziduálov medzi pármi pulsarov podľa Hellings-Downsovej krivky je signatúrou stochastického GW pozadia. NANOGrav (2023) detekoval GW pozadie s h_c ≈ 3×10⁻¹⁵, pravdepodobne od supermasívnych binárnych čiernych dier. ISM disperzia: Δt = K·DM/f², K = 4 148,8 ms·MHz²/(pc/cm³). NANOGrav 2023, ApJL 951, L8
→ NANOGrav
⚡ Fast Radio Burst — disperzné oneskorenie a lokalizácia CHIME / ASKAP / Parkes / FAST
500 pc/cm³
50 pc/cm³
100 pc/cm³
400 MHz
1.3 GHz
5 ms
30 Jy·ms
Fast Radio Bursts (FRB): milisekundové záblesky rádiového žiarenia kozmického pôvodu, objavené v roku 2007 (Lorimerova udalosť). Disperzná miera DM = ∫n_e·dl charakterizuje hustotu elektrónov pozdĺž dráhy — umožňuje odhadnúť vzdialenosť: d ≈ DMIGM / 900 Mpc (Macquartov vzťah).
Časové oneskorenie medzi frekvenciami: Δt = K·DM·(f₁⁻² − f₂⁻²), K = 4148,8 MHz²·pc⁻¹·cm³·ms.
CHIME objavuje ~1000 FRB/rok. Doteraz lokalizovaných ~50 zdrojov — väčšina v špirálovitých galaxiách.
Lorimer et al. 2007, Science 318, 777 · Macquart et al. 2020, Nature 581, 391 · CHIME/FRB 2021, ApJS 257, 59
→ CHIME/FRB
🌈 Spektrálna analýza hviezdy — Planck + absorpčné čiary NIST NIST ASD 2024 / Kurucz 1993 / VALD
5778 K
z=0.000
60%
10 km/s
0 kG
0 km/s
vyp.
5.0 d
Planckova krivka B_λ(T) = (2hc²/λ⁵)·[e^(hc/λkT) − 1]⁻¹. Reálne vlnové dĺžky z NIST ASD: Hα = 656,279 nm, Hβ = 486,134 nm, Hγ = 434,047 nm, Hδ = 410,174 nm; Ca II K = 393,366 nm, H = 396,847 nm; Na D₂ = 588,995 nm, D₁ = 589,592 nm. Červený posun: λ_obs = λ_rest·(1 + z). Hĺbka čiar závisí od T_eff — Balmer maximum pri typ A (~9 000 K), Ca II v FGK, Na D v K/M. Rozšírenie profilu Gaussovým jadrom ∝ v sin i.
Zeeman: Δλ = 4,67×10⁻¹³·λ²·B [nm, pri B v Tesla]. Porovnávací mód: nastavte T₂ > 0 pre zobrazenie druhého spektra. HR diagram: kliknutím na hviezdu načítate jej T_eff. NIST ASD / Kurucz 1993
→ NIST ASD